Je nespočetné množstvo druhov pohánky - toľko, že je absolútne nemožné ich zhrnúť do jedného návodu. Každá krajina, kde sa pohánka pestuje, má svoje odrody, ktoré sú často typické pre príslušný región. Jednoduchšie sa rozlišujú druhy pohánky, najmä pravá pohánka a tatárska.
Aké druhy a druhy pohánky existujú?
Odrody pohánky sa líšia v závislosti od pestovateľskej oblasti a zahŕňajú Darja (Slovinsko), Korutánsky Hadn, Billy, Bambi, Pyra (Rakúsko) a Hruszowska (Poľsko). Najvýznamnejšími druhmi sú pohánka obyčajná (Fagopyrum esculentum) a pohánka tatárska (Fagopyrum tataricum), ktoré sa líšia tvarom listov a farbou stonky.
Každá krajina má svoj vlastný druh pohánky
Pohánka je rozšírená v mnohých krajinách Eurázie a východnej Afriky. V rôznych regiónoch sveta sú niekedy veľmi odlišné podmienky, pokiaľ ide o počasie a polohu - takže nie je prekvapujúce, že príslušné odrody nie sú úplne rovnaké.
Tu je niekoľko príkladov odrôd z rôznych krajín:
- Darja v Slovinsku
- (korutánsky) Hadn, Billy, Bambi a Pyra v Rakúsku
- Hruszowska v Poľsku
- La Harpe vo Francúzsku
Aký druh pohánky je najlepší?
Na túto otázku sa nedá odpovedať všeobecne. Vo všeobecnosti je však vhodné uprednostňovať odrody s veľkou tisícosemennou hmotou a podľa možnosti istou neskorou toleranciou sejby.
Na druhej strane by ste sa mali vyhýbať odrodám vyšľachteným na letnú kryciu plodinu - nie sú vhodné na produkciu zrna v polohe hlavnej plodiny.
Poznámka: Pre vašu (vlastnú) záhradu neexistujú žiadne špeciálne odrody.
Najdôležitejšie druhy pohánky
Druhy pohánky sa dajú zaradiť a pomenovať oveľa ľahšie ako odrody pohánky - najmä preto, že významná je u nás len pravá pohánka (bot. Fagopyrum esculentum) a pohánka tatárska (bot. Fagopyrum tataricum).
Oba druhy patria do rastlinného rodu pohánka (bot. Fagopyrum) z čeľade kríčkovitých (bot. Polygonaceae). Hlavným rozlišovacím znakom sú listy: v pohánke tatárskej sú zvyčajne širšie ako dlhé. Okrem toho farba stoniek v čase plodenia je pri tatárskej pohánke zelená, pri pohánke červená.
Rozdiely sú aj v zložení: Tatarská pohánka na rozdiel od pravej pohánky neobsahuje salicylaldehyd, ale obsahuje naftalén. Obe látky sú obzvlášť viditeľné cez vôňu.
Historické základné informácie o pohánke
Pohánka pôvodne pochádza zo Strednej Ázie, najmä z Mongolska. Odtiaľ to vraj Tatári a Saracéni priniesli do Európy cez islamské krajiny.
Pohánka sa v Nemecku údajne pestuje už od 13. storočia. V tom čase slúžila predovšetkým ako doraz na bažinatých a piesočnatých pôdach. Často sa používala aj na vresoviskách a ako priekopnícka rastlina po poľnohospodárstve, ktoré sa rúcalo a vypálilo.
