Mnohí hubári rok čo rok prisahajú na tajné miesta, kde nájdete chutné jedlé huby. Ako milovník húb môžete byť pohodlnejší, ak si niektoré druhy húb jednoducho vypestujete sami.

Ako môžem sám pestovať huby?
Aby ste sami úspešne pestovali huby, potrebujete správny substrát, spóry húb a optimálne podmienky prostredia. Na slamených balíkoch alebo kokosovom substráte v tmavej pivnici dobre rastú huby a lipnice, na mŕtvom dreve vo fóliovníkoch sa darí hlive a lipe.
Špeciálne vlastnosti rastu húb
Huby nie sú botanicky klasifikované ako rastliny, pretože ich rast sa od rastlín pomerne výrazne líši. Koniec koncov, huby nemajú chlorofyl, čo znamená, že nemôžu sami vykonávať fotosyntézu. Mnohé druhy húb skôr získavajú potrebnú rastovú energiu z procesov rozkladu dreva a iných rastlinných materiálov. Viditeľné plodnice húb nad zemským povrchom predstavujú len končeky húb, ktorými sa môžu prostredníctvom spór šíriť ďalej do krajiny.
Podhubie ako „koreň“húb
Hlavnou časťou najznámejších druhov húb je takzvané mycélium, koreňová sieť v substráte. To nielenže poskytuje energiu pre rast viditeľných plodníc, ale môže sa použiť aj na šírenie pôdou bez spór. Najväčšia známa medová huba v Severnej Amerike sa rozkladá na ploche niekoľkých štvorcových kilometrov, čo z nej robí jednu z najväčších živých bytostí na Zemi.
Pochopenie rastu húb pre úspešné pestovanie
Dajú sa úspešne pestovať len s pochopením základných faktorov rastu húb. Mnohé huby kladú oveľa vyššie nároky na lokalitu a prostredie ako na kríky a stromy. Mykorízne huby, ktoré žijú v symbióze, ako napríklad hríby, sa doteraz pestovali ťažko, pretože sa spoliehajú na spoločný život s koreňmi niektorých druhov stromov. Keďže každý druh húb má veľmi špecifické požiadavky na svoj biotop, tieto faktory musia byť špeciálne vytvorené ľuďmi na pestovanie húb.
Odrody húb na pestovanie
Na pestovanie sú vhodné len niektoré druhy húb. Iné sa, naopak, stále takmer výlučne zbierajú v prírode pre obchod s potravinami. Patria sem aj sezónne silne zastúpené druhy ako:
- Lišky
- Huby ošípané
- Hliva ustricová
Iné odrody však dokážu pestovať aj začiatočníci s kontrolovanými hodnotami teploty a vlhkosti pri použití správneho substrátu a spór húb.
Pripravte substrát
Limetkové huby a šampiňóny sa dajú dobre pestovať aj v tmavej pivnici na slamených balíkoch alebo na kokosovom substráte. Na tento účel sa slama najskôr ponorí do vody a potom sa naočkuje spórami húb od špecializovaných predajcov. Pri hubách trvá asi dva až tri týždne, kým hubové mycélium dobre prerastie celým substrátom. Tvorba želaných plodníc potom môže prebehnúť v priebehu niekoľkých dní a rovnako ako celá rastová fáza si nevyžaduje žiadne svetlo. Aby pravidelná zálievka pestovateľského substrátu nespôsobovala problémy, treba na pestovanie zvoliť pivnicu alebo kôlňu, ktorá dlhodobo znáša vysokú vlhkosť.
Pestovanie na mŕtvom dreve
Niektoré druhy jedlých húb rastú obzvlášť dobre na mŕtvom dreve, pretože ho rozkladajú a uvoľnenú energiu využívajú na svoj rast. Do tejto kategórie húb patrí hliva ustricová a lipová, ktorá po niekoľkých týždňoch starostlivosti dokáže zakryť aj malý odumretý kmeň stromu. Špecializovaní predajcovia majú k dispozícii kusy dreva (8,00 EUR na Amazone), ktoré už boli naočkované príslušnými spórami. Môžete si však kúpiť aj výtrusy v tvare tyčiniek, ktoré zapustíte do vyvŕtaných otvorov vlastných kmeňov mŕtveho dreva. Pre čo najjednoduchšie zabezpečenie teplej a vlhkej klímy sú vhodné malé fóliovníky ako ochrana pred kultúrami hlivy a lipy. Tie tiež zabraňujú cudzím spóram húb zo vzduchu kolonizovať príslušný podpovrch.
Tipy a triky
Pestovanie jedlých húb si vyžaduje rôzne zručnosti pri výrobe určitých environmentálnych faktorov v závislosti od typu vybranej huby. Začiatočníci by mali najskôr chytiť huby do pripravenej kultúrnej krabice. Len ju treba pravidelne zalievať, aby sa zabezpečilo, že chutné klobúčiky húb vyrastú. To znamená, že tú istú debničku na huby možno zbierať dva až trikrát za sebou bez ďalšej starostlivosti, kým sa nespotrebuje energia z pestovateľského substrátu.